Naši dvaja potomkovia zo všetkého najradšej maľujú. Všetko a všade. Je jedno, či majú v ruke kriedu, ceruzku alebo fixku, zdobia všetko, čo im príde pod ruku. Kresby máme v knihách, časopisoch a čo je najhoršie, začali sa objavovať aj na stenách. Najskôr ma to pekne rozčuľovalo, ale nakoniec som si povedala nevadí, malí už viackrát nebudú, tak nech si to poriadne užijú.

Dať im priestor

Nakoniec sme im vyhradili celú jednu stenu v ich izbe. Radosť dlho nemala konca kraja, ešte si zavolali aj kamarátov ako posily a nechcite vedieť, ako tá stena vyzerá. Nedávno sme chceli ich miestnosť zveľadiť, ale samozrejme tú ich stenu nám nedovolili vymaľovať. Tak máme nové tri steny a tú štvrtú sme vyriešili inak. Starostlivo sme vyberali nový, lepší nábytok a zaujali nás aj slovenské detské poschodové postele. Jednu sme im teda kúpili a prisunuli ju k ich veľdielu. Najskôr boli sklamaní, že ho už tak nie je vidieť, ale sklamanie vystriedalo nadšenie, že teraz už budú môcť kresliť aj tak vysoko, ako doteraz nedosiahli. Vlastne si už ani nie som istá, či sme urobili dobre.